Pravda je asi ako studená sprcha. Vieme, že je zdravšia pre nás, ale aj tak zväčša používame teplú, ba až vriacu vodu. Aby sme sa cítili fajn...
Prečo? Bojíme sa, že naše telo neznesie tak nízku teplotu? Kdeže! Bojíme sa - alebo lepšie napísané - sme pohodlný, lenivý (a neviem ešte akí) sprchovať sa v studenej vode, lebo musíme zaťať zuby...
Prečo hľadáme tú ľahšiu, pohodlnejšiu (schodnejšiu) cestu?
To isté platí asi aj o pravde!
Bojíme sa zaťať zuby a vypočuť/vidieť pravdu čistú, bez šiat... Bojíme sa, že len tak hodenú pravdu do očí, náš milovaný človek neznesie? A preto mu to radšej napíšem e-mailom alebo sms-kou...?!
Prečo naši rodičia a našich rodičov rodičia netrvali na čestnosti a nevychovávali nás v pravde? Ak aj áno, prečo nám nevydržala až do dospelosti? Prečo je pre nás pravda znakom slabosti a snažíme sa ju skrývať pred zrakmi ostatních, aby sa nám nedajbože nevysmiali? Prečo tí ľudia, ktorí sú pravdovravný, čestný, s dobrými úmyslami, nie sú najznámejšie osobnosti sveta?
Pretože spolu s pravdou prichádza pokora a skromnosť. A je veľa jednoduchých ľudí, ktorí by so svojimi znalosťami, činnosťami, vytrvalosťou mali určite stáť na vysokých piedestáloch, ale... Možno im niečo v srdci vraví nie. Áno, máte pravdu, nie sme dokonalí...
Je veľa ľudí, čo nechce na sklonku svojho života za sebou vidieť množstvo popadaných, nahnevaných a zúbožených ľudí, cez ktorých museli prejsť aby mali svoj život pohodlnejší. Naozaj ťažko by sa odchádzalo z tohto sveta. Aspoň mne hej...
Áno, viem. Veľa otázok a tak málo z nich zodpovedaných. Tiež neviem na všetko odpovedať, ale snažím sa raz začas spomaliť môj uponáhľaný kolobeh a zamyslieť sa nad slovami a skutkami...
Bože, kedy aj mne zošleš svojho anjela? Prečo je dnešná doba tak skazená, že už aj dobrí ľudia musia mať svojich anjelov, ktorí ich chránia a vedú ich konania správnym smerom?