Ťažké čierne mračná zastreli oblohu
tichučký dážď zmýva špinu
utrpenie vykupuje vinu
zvony už zvonia do hrobu.
Plameň života pomaly dohára
aj svieca už dohasína
už len pár kvapiek ostalo na dne pohára
naposledy cítim chuť červeného vína.
Oči akoby sa chceli smiať
a pery ešte niečo povedať.
Už nemôže, už nič nesmie
bezvládne telo pomaly k zemi klesne.
Zmení sa niečo?
Možno.
Snáď sa niekto spýta „Prečo?“
Večer v tieni kríža bude stáť,
čo práve stratil začne mať rád.
A ráno už slnko nevyjde.
Pre iných, to áno.
Pre mňa už nikdy nie.
27. jún 2008 o 02:34
Páči sa: 0x
Prečítané: 266x
Posledná
K. Labašová
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)